Bojim sa porodu

Dobry den, mam 26 rokov, som 2 roky vydata a velmi stastna, ze s manzelom cakame nase prve dietatko. Na dnesnom ultrazvuku sme sa dozvedeli, ze to bude dievcatko. Nastastie zdravotne sme v poriadku. Viac menej aj psychicky. Ale ked si pozeram niektore detailne obrazky porodov a zistujem ako sa veci robia v praxi som velmi nestastna a nervozna. Nie som utlocitna hanblivka ani puritanka, ale neviem zniest, ze ked to na mna pride, tak sa na mne a vo mne vystrieda zopar cudzich ruk, ze sa na mojom rozkroku pokocha niekolko uplne cudzich ludi a ze sa so mnou pravdepodobne bude zaobchadzat ako s kusom masa. Neznasam nemocnice vo vseobecnosti. Racionalne chapem, ze isty postup je proste nutne dodrzat, ale emocionalne neviem prijat, ze to bude vsetko mimo moju kontrolu a pravdepodobne bez ohladu na prirodzeny stud cloveka. Mozno rozmyslam velmi sebecky, ale tieto myslienky ma nicia a vkuse placem. Pri porode by mi mala pomoct a dohliadnut na mna moja kamaratka anesteziologicka. Odborne jej maximalne doverujem, ale vidim, ze aj ona ma k tomu pristup ako vsetci lekari. Su zvyknuti na narabanie s ludskym telom ako s kusom niecoho, co treba 'opracovat'. Velmi uz nehladia na psychiku cloveka. Hladat lepsiu nemocnicu alebo chapavejsich lekarov nema zmysel. Som si ista, ze nepochodim. Som z toho velmi smutna. Raz som bola na urologickom zakroku, po ktorom som z rovnakych dovodov este mesiac plakala a doteraz mam z toho traumu. Bojim sa, aby som po porode nemala problem s dietatom, pripadne s manzelom, rodinou... Nemam sa komu ani vyrozpravat. Nikto ma nechape. Ako sa mam na porod psychicky pripravit?